Média dnes žijú najnovšou štúdiou časopisu Elementa, ktorá tvrdí, že ak by všetci ľudia prešli na vegánsku stravu, nasýtime menej ľudí, ako v prípade pokračujúceho využívania živočíšnych výrobkov. Takýto záver je však pomerne odvážnou interpretáciou ich vlastných zistení. Pozrime sa teda na túto tému z blízka.
Štúdia skúmala schopnosť zabezpečiť potraviny pre ľudskú populáciu pri desiatich rozličných stravovacích scenároch, počínajúc výrazne mäsitou stravou, až po stravu vegánsku. Do týchto výpočtov sa vedci/vedkyne pokúšali zapracovať všetky významné vplyvy ako napríklad pôdu potrebnú na pestovanie krmiva pre hospodárske zvieratá, výnosnosť pôdy, jej vhodnosť na pestovanie rastlín, či spásanie dobytka. Autori štúdie však prišlik prekvapivému záveru, že najefektívnejším využitím pôdy v USA by bola vegetariánska strava nasledovaná čiastočne mäsitou stravou. Vvegánska strava by skončila dokonca až na piatom mieste. K tomuto výsledku štúdia dospela na základe snahy o efektívne využitie aktuálneho rozloženia pôdy v USA, z ktorého vychádzala. Hlavným argumentom pre nízke umiestnenie vegánskej stravy bola podľa autorov jej neschopnosť využiť na výrobu potravín pastviny určené pre spásanie dobytkaa časť úrodnej pôdy určenej na pestovanie krmiva pre dobytok.
Odvážne závery, prehliadané možnosti a budúce riziká
Voči tomuto pomerne odvážnemu záveru však nedá nenamietať.. Ten sa totiž opiera hlavne o súčasný stav využitia pôdy v USA, ktoré je prispôsobené najmä rozvinutej živočíšnej výrobe. Naviac toto rozloženie pôdy a jej využiteľnosť je v štúdii považované za pevné a nemenné, čo príliš nezodpovedá bežnému hospodáreniu s pôdou. Človek svoju okolitú krajinu už od počiatkov poľnohospodárstva uspôsobuje potrebám svojej produkcie potravín. Napríklad významná čast pasienkov a pôd využitých na pestovanie krmiva je výsledkom cieleného odlesňovania. Práve takýto proces sa skrýva za úbytkom dažďových pralesov v Južnej Amerike, z ktorých väčšina odlesnenej plochy slúži práve živočíšnej výrobe. Naviac – v suchých oblastiach až 73% pastvín degraduje v dôsledku nadmerného spásania dobytkom. Živočíšna výroba sa tak podieľa na degradácii krajiny z pôvodných lesov na plochy so stále redšou vegetáciou a užšími možnosťami využitia . V kombinácii s pokračujúcimi klimatickými zmenami, pre ktoré je živočíšna výroba jedným z hlavých hnacích motorov, môžeme očakávať ďalšie premeny krajiny a výrazné zmeny v možnostiach využitia pôdy. Pri takýchto scenároch vychádza pestovanie neefektívnej živočíšnej výroby ako naozajstné mrhanie obmedzenými zdrojmi v podobe poľnohospodárskej pôdy.
Nesprávne položená otázka, nesprávna odpoveď
Autori/ky štúdie hľadali odpoveď na otázku ako čo najefektívnejšie využiť súčasné rozloženie poľnohospodárskej pôdy, s cieľom nasýtiť rastúcu svetovú populáciu na planéte s obmedzenými zdrojmi. Svoju otázku však položili nesprávne a tak sa dopracovali aj k nesprávnej odpovedi. Sami vo svojej štúdii konštatujú, že najefektívnejšie so vstupmi hospodári vegánska strava. Nemá totiž medzi rastlinami a človekom žiadny výrazne neefektívny článok premeny energie a živín, akým je živočíšna výroba a vyžaduje tak výrazne menej poľnohospodárskej pôdy. Ak by sme teda chceli skutočne hľadať odpoveď na otázku, ako nasýtiť svetovú populáciu, budeme hľadať možnosti ako čo najlepšie využiť najefektívnejšie alternatívy v stravovaní. S ohľadom na napredujúce klimatické zmeny je rovnako vhodné klásť si otázku, ako odstrániť z nášho stravovania tie zložky, ktoré prispievajú k rozvoju klimatických zmien a k ďalšiemu zužovaniu našich možností pestovať potraviny. A v neposlednom rade – pôda premenená na pastviny nemusí byť za každú cenu využitá ako pastviny. Ako z pohľadu klímy, tak aj z pohľadu biodiverzity je výhodnejšie nechať tieto nevyužité plochy zarásť pôvodnými porastmi a nechať priestor pôvodným rastlinným a živočíšnym druhom. Ak teda chceme skutočne hľadať odpovede, ako čo najefektívnejšie hospodáriť so zdrojmi, ako predchádzať ich znehodnocovaniu a ako ustanoviť udržateľné stravovanie pre budúce generácie, mali by sme sa začať obzerať po stravovaní, ktoré na tieto problémy ponúka odpoveď. A zachovávanie živočíšnej výroby za každú cenu tou odpoveďou rozhodne nie je.
Záver
Prezentovaná štúdia prináša nepochybne zaujímavý pohľad na problematiku nasýtenia rastúcej ľudskej populácie. Zabúda však na dôležitý fakt, ktorým je schopnosť človeka prispôsobiť krajinu svojim potrebám. Vo výsledku tak hovorí o tom, že poľnohospodárska pôda uspôsobená rozvinutej živočíšnej výrobe bude najefektívnejšie využitá živočíšnou výrobou – čo nie je veľkým prekvapením. Ak však chceme skutočne zodpovedať otázku, ako nakŕmiť rastúcu ľudskú populáciu a neprispievať tým ku klimatickým zmenám a deštrukcii prírody, mali by sme si klásť skôr otázku, ako čo najlepšie využiť najefektívnejšie formy stravovania a zamerať sa tak na rozvoj vegánskych alternatív. To samozrejme zahŕňa aj transformáciu súčasne využívanej poľnohospodárskej pôdy na iné účely, alebo jej uvoľnenie pre rozvoj pôvodných biotopov. Ak sa rozhodneme zvoliť udržateľnú a efektívnu formu stravovania, budeme si môcť dovoliť vrátiť zničeným biotopom ich pôvodnú tvár a dažďové pralesy by nemuseli byť pre budúce generácie len spomienkou na fotografiách.
