Dodnes najväčšia analýza odhaľuje, akú obrovskú environmentálnu stopu za sebou zanecháva dobytok – jeho chov poskytuje len 18 % kalórií v našej strave, pričom zaberá až 83 % hospodárskej pôdy.
Z originálu Avoiding meat and dairy is ‘single biggest way’ to reduce your impact on Earth od Damian Carrington, publikovaného v The Guardian 31.5.2018, preložila pre OZ VEGÁNSKE HODY Izabela Rusková. Korektúry: NEOKOREKT.
Vyhýbanie sa mäsu a mliečnym výrobkom je najúčinnejším spôsobom, ako zredukovať váš environmentálny vplyv na planétu, podľa skupiny vedcov, ktorí stoja za dodnes najobsiahlejšou analýzou škôd, ktoré má na planétu zem poľnohospodárstvo.
Nový výskum ukazuje, že vylúčením konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov by sa dalo zredukovať celosvetovú rozlohu hospodárskej pôdy o viac ako 75 % – čo je plocha porovnateľná s USA, Čínou, Európskou úniou či Austráliou – a popritom nasýtiť ľudstvo. Úbytok divokých oblastí kvôli rozširovaniu poľnohospodárstva je momentálne vedúcim dôvodom masového vymierania druhov divokej zveri.
Vegánska strava je pravdepodobne jediným najúčinnejším spôsobom, ako znížiť váš dosah na planétu zem, nielen z hľadiska skleníkových plynov, ale aj z hľadiska globálneho okysľovania, eutrofizácie, využívania pôdy a spotreby vody.
Nová analýza ukazuje, že kým mäso a mliečne produkty nám poskytujú len 18 % kalórií a 37 % bielkovín v strave, ich výroba zaberá veľkú väčšinu hospodárskej pôdy – až 83 % – a zároveň je zodpovedná za 60 % z celkového množstva emisií vyprodukovaných poľnohospodárstvom. Ďalší nedávny výskum zase ukazuje, že 86 % zo všetkých suchozemských cicavcov momentálne tvorí dobytok a ľudstvo. Vedci taktiež zistili, že dokonca aj mäsové a mliečne produkty, ktoré sa vyrábajú s čo najnižším environmentálnym dosahom, ešte stále spôsobujú viac škôd na životnom prostredí ako aj to najmenej šetrné pestovanie zeleniny a obilnín.
Štúdia, ktorá bola uverejnená vo vedeckom časopise The Journal of Science, vytvorila obrovský súbor dát založený na informáciách z takmer 40 000 fariem v 119 krajinách, ktorý pokrýva 40 druhov potravín reprezentujúcich 90 % z množstva všetkej skonzumovanej potravy. Táto štúdia prehodnotila vplyv konzumácie týchto potravín v plnej miere, od farmy až na tanier, z hľadiska využívania pôdy, emisií vplývajúcich na klimatické zmeny, spotreby pitnej vody, ako aj znečistenia vody (eutrofizácia) a znečistenia vzduchu (okyslenie).
„Vegánska strava je pravdepodobne jediným najúčinnejším spôsobom, ako znížiť váš dosah na planétu zem, nielen z hľadiska skleníkových plynov, ale aj z hľadiska globálneho okysľovania, eutrofizácie, využívania pôdy a spotreby vody“, povedal Joseph Poore z Oxfordskej univerzity (spojené Kráľovstvo), ktorý tento výskum viedol. „Takýmto spôsobom je zmena podstatne väčšia ako obmedzovanie letov alebo kúpa auta s elektrickým pohonom,“ vyhlásil, keďže týmito spôsobmi znižujete len emisie skleníkových plynov.
„Poľnohospodárstvo je sektor, pod ktorý spadá celé množstvo environmentálnych problémov,“ povedal. „Naozaj, sú to práve živočíšne produkty, ktoré sú za to zodpovedné v takej veľkej miere. Vyhýbanie sa konzumácii živočíšnych výrobkov je oveľa prospešnejšie ako snaha nakupovať mäso a mliečne výrobky z udržateľných zdrojov.“
Táto analýza tiež odhalila obrovskú premenlivosť medzi rôznymi spôsobmi produkcie tej istej potraviny. Napríklad hovädzí dobytok vychovaný na odlesnenej pôde vyprodukuje 12-krát viac skleníkových plynov a využije 50-krát viac pôdy v porovnaní z dobytkom pasúcim sa na bujnej prírodnej pastve. Avšak porovnanie hovädziny s rastlinným proteínom, ako obsahuje hrach, je úplne kontrastné, keďže aj hovädzina vyrobená s čo najnižším environmentálnym dosahom je zodpovedná za 6-krát viac skleníkových plynov a pokryje 36-krát viac pôdy.
Veľká premenlivosť environmentálneho vplyvu rôznych fariem poskytuje príležitosť na zníženie škody, hovorí Poore, a to aj bez potreby, aby celosvetová populácia prešla na vegánsku stravu. Už len keby polovica výroby mäsa a mlieka spôsobujúca najväčšie škody bola nahradená rastlinnou stravou, stále by to prinieslo okolo dvoch tretín benefitov celkového zrieknutia sa produkcie živočíšnych výrobkov.
Znižovanie environmentálnej stopy farmárstva nie je ľahké, Poore varuje: „Existuje vyše 570 miliónov fariem, z ktorých všetky potrebujú mierne odlišné spôsoby, ako znížiť svoj dosah. Je to environmentálna výzva, aká sa nevyskytuje v žiadnom inom ekonomickom sektore.“ Povedal však tiež, že najmenej 500 miliárd dolárov sa minie každý rok na dotácie pre poľnohospodárstvo, pravdepodobne aj oveľa viac: „Je v tom veľa peňazí, ktoré by sa dali využiť na dobrý účel.“
Označovanie výrobkov, ktoré by odhaľovalo ich environmentálny dosah, by bolo dobrým začiatkom. Takto by si konzumenti mohli vyberať možnosti spôsobujúce najmenšiu škodu, hovorí, ale taktiež by pravdepodobne boli nevyhnutné dotácie na udržateľné a zdravé potraviny ako aj dane z mäsa a mliečnych výrobkov.
Jedným z prekvapení tohto prieskumu je vysoká environmentálna stopa fariem so sladkovodnými rybami, ktoré poskytujú dve tretiny takýchto rýb v Ázii a 96 % v Európe, pričom predtým bolo takéto farmárstvo považované za relatívne šetrné k životnému prostrediu. „Všetky tieto ryby hromadia výkaly a neskonzumované krmivo na spodku nádrže, kde nie je skoro žiadny kyslík, čo vytvára ideálne prostredie pre produkciu metánu,“ silného skleníkového plynu, povedal Poore.
Tento výskum taktiež zistil, že chov hovädzieho dobytka pasúceho sa na tráve, o ktorom sa myslelo, že má relatívne nízky vplyv, má stále oveľa väčšie dôsledky na životné prostredie ako výroba rastlinnej potravy. „Premieňanie trávy na mäso je ako premieňanie uhlia na energiu. Prichádza s obrovskými výdavkami vo forme emisií,“ hovorí Poore.
Tento nový výskum si odniesol veľa pochvaly zo strany odborníkov v oblasti potravín. Profesor Gidon Eshel pôsobiaci na Bardskej akadémii v USA sa vyjadril: „Bol som užasnutý. Je to skutočne dôležité, dôkladné, ambiciózne, odhaľujúce skutočnosti a krásne urobené.“
Hovorí, že doterajšie výskumy na tému znásobujúceho sa environmentálneho dosahu farmárstva, vrátane jeho vlastného, vždy volili prístup „zhora nadol“ (najskôr skúmajúc celok, ktorý sa postupne rozoberá), pracujúc iba so všeobecnými dátami na národnej úrovni. Naproti tomu, táto nová práca zvolila prístup „zdola nahor“ (najskôr skúmajúc menšie celky, z ktorých sa vyskladá ucelený pohľad na vec), využívajúc dáta, ktoré boli výsledkom skúmania jednej farmy za druhou. „Je veľmi uisťujúce vidieť, že prinášajú v svojej podstate rovnaké výsledky. Avšak tento nový výskum ukazuje mnoho dôležitých detailov, ktoré dôkladne odhaľujú realitu.“
Profesor Tim Benton z univerzity v Leeds v Spojenom Kráľovstve povedal: „Toto je nesmierne užitočná štúdia. Zhromažďuje obrovské množstvo dát, a preto uzávery, ktoré z nej môžeme vyvodiť, majú oveľa pevnejší základ. Spôsob, akým potraviny vyrábame, konzumujeme a plytváme, je z planetárneho hľadiska neudržateľný. Berúc do úvahy globálnu krízu obezity, zmena stravovania – jedenie menej potravín vyprodukovaných dobytkom a viac zeleniny a ovocia – má potenciál ozdraviť tak nás, ako aj našu planétu.“
Výskum zapôsobil aj na doktora Petra Alexandra z Edinburskej univerzity (Spojené Kráľovstvo), ale poznamenal: „Pasenie stád riadené udržateľným spôsobom môže mať dobrý vplyv na životné prostredie, konkrétne na biodiverzitu, a tiež zvýšenie konzumácie živočíšnych potravín môže z globálneho pohľadu zlepšiť prísun výživy pre niektorých z najchudobnejších obyvateľov. Môj osobný názor je, že výsledky tohto prieskumu by sme mali interpretovať nie ako potrebu stať sa všetci vegánmi zo dňa na deň, ale skôr ako potrebu zmierniť našu konzumáciu mäsa.“
Poore povedal: „Dôvodom, prečo som sa začal venovať tomuto projektu, bolo porozumieť, či existujú nejakí výrobcovia živočíšnych výrobkov, ktorí ich produkujú udržateľným spôsobom. Nakoniec som počas posledných štyroch rokov tohto projektu prestal konzumovať živočíšne produkty. Tieto dôsledky na životné prostredie nie sú nevyhnutné na udržanie nášho súčasného spôsobu života. Otázkou je, ako veľmi tieto dôsledky dokážeme zredukovať, a odpoveďou je: veľmi.“
