MÝTY O TOFU ZBÚRANÉ!

Tofu je populárnou potravinou so širokou škálou zdravotných benefitov už s dvetisícročnou históriou. Stále však treba objasniť niektoré bežné mýty a mylné predstavy o výrobe, konzumácii a výžive tofu. Prečo má vôbec tofú zlú povesť? Spoločne sa pozrieme na najčastejšie mýty – a zbúrame ich.

 

tofu

Tofu je v ázijskej kuchyni už viac ako 2000 rokov.

 

Mýtus č. 1: Škodí tofu životnému prostrediu?

Tofu je vyrábané zo sójových bôbov. Produkcia sóje je príčinou značného množstva odlesňovania – vrátane ekologicky rozmanitých oblastí dažďových pralesov v Južnej Amerike. Odlesňovanie amazonských dažďových pralesov má negatívny vplyv práve na pôvodných obyvateľov, keďže sa zameriava na ich pôdu. Poľnohospodárstvo v Amazónii ničí aj vzácnu a jedinečnú flóru a faunu a prispieva ku globálnemu otepľovaniu prostredníctvom uhlíkových emisií. Tofu však nie je hlavným páchateľom odlesňovania Amazónie.

 Na výrobu ľudskej potravy sa používa 6% globálne vyprodukovanej sóje, zatiaľ čo 70 % je použitých na vykrmovanie dobytku v mäsovom a mliekarenskom priemysle. Práve chov, produkcia a celý priemysel hovädzieho mäsa je hlavnou príčinou odlesňovania Amazónie. Chov dobytka bol dokonca spojený s ničivými požiarmi dažďových pralesov v roku 2019.

Štúdie ukazujú, že prijatie vegánskej alebo rastlinnej stravy drasticky znižuje uhlíkovú stopu jednotlivca. Výskumníci z Oxfordskej univerzity zistili, že prerušenie výroby mäsa a mliečnych výrobkov by mohlo viesť k zníženiu uhlíkovej stopy o 73 % na osobu. Aj keď sa “vegánske” nemusí nevyhnutne rovnať “udržateľnému”, odlesňovanie súvisiace so sójou je v drvivej väčšine spôsobené mäsovým priemyslom – či už konzumujete tofu, alebo zvieratá.

Mýtus o tofu a odlesňovaní je klamlivý: Mäsový priemysel využíva väčšinu dopestovanej sóje na kŕmenie zvierat. Foto: Janusz Maniak na Unsplash

Mýtus č. 2: Má tofu dostatok bielkovín?

Tofu má nízky obsah tuku a vysoký podiel bielkovín v každej kalórii. Bežná 100-kalorická porcia nefermentovaného tofu obsahuje približne 11 gramov bielkovín, zatiaľ čo 100-kalorická dávka konečného mletého hovädzieho mäsa obsahuje iba 8,9 gramu bielkovín.

Práve vysoký podiel bielkovín robí z tofu obľúbenú potravinu pre všetkých, ktorí sa snažia maximalizovať príjem bielkovín rastlinného pôvodu alebo pre tých, ktorí sledujú svoj celkový kalorický príjem. Extra pevné tofu má zvyčajne najvyšší obsah bielkovín, zatiaľ čo mäkké a “hodvábne” tofu obsahujú bielkovín o niečo menej.

Samotné sójové bôby sú kompletnou bielkovinou a obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny potrebné pre vyváženú stravu. Navyše, sto gramov tofu obsahuje okolo 5,4 gramov železa, ako aj 350 mg vápnika. Taktiež je dobrým zdrojom horčíka a fosforu.

beh
Bielkoviny sú nevyhnutné pre stavbu a opravu svalového tkaniva. Tofu ich má dostatok. Foto: Bruno Nascimento na Unsplash
 

Mýtus č. 3: Je všetko tofu geneticky modifikované?

Podľa Správy potravín a liečiv (Food and Drug Administration, FDA) bolo zo všetkých semien zasadených v USA v roku 2018 geneticky modifikovaných až 94%. Aj keď je veľká časť globálneho výťažku sóje GMO, existuje len málo priamych dôkazov, ktoré by naznačovali, že geneticky modifikované potraviny sú škodlivé pre ľudí, ktorí ich konzumujú. Táto téma však ostáva kontroverzná a niektorí ľudia sa pri každej možnej príležitosti vyhnú konzumácii geneticky modifikovaných potravín. Ako už však vysvetľoval Mýtus č. 1, väčšinu týchto plodín spotrebujú práve hospodárske zvieratá.

Našťastie, aj sójové výrobky bez GMO sú široko dostupné, vrátane mnohých jasne označených typov sójového mlieka, tempehu a tofu. Mnohé z najpopulárnejších značiek sú certifikované ako organické a sú tak zreteľne označené. Z bežne dostupných slovenských značiek by sme mohli spomenúť Lunter alebo Sojaprodukt, z ktorých obe na výrobu tofu používajú výhradne iba geneticky nemodifikovanú sóju. Okrem toho naši výrobcovia bežne nepoužívajú sóju amerického pôvodu. Práve naopak, väčšina u nás dostupných sójových produktov sa vyrába zo sóje vypestovanej na Slovensku, alebo inde v Európe.

pole
Nie všetky tofu sú geneticky modifikované a vplyv GMO na hormonálne zdravie je intenzívne diskutovaný. Sója sa pestuje aj v organickej kvalite, u nás bežne nájdeme najmä lokálne vypestovanú sóju. Foto: Osivo.sk

Mýtus č. 4: Spôsobuje tofu hormonálnu nerovnováhu?

Sója obsahuje vysokú koncentráciu fytoestrogénov (izoflavónov), ktoré sú typom rastlinného estrogénu. Napriek tomu, že majú izoflavóny podobnú funkciu ako ľudský estrogén, má oveľa slabšie účinky. Z toho dôvodu existovali určité obavy, že významná konzumácia sóje môže mať vplyv na funkciu štítnej žľazy. Rastúci počet výskumov však ukazuje, že to tak nie je.

Podľa štúdie zverejnenej Národným centrom pre biotechnologické informácie a Pub Med sa sójovým výrobkom nemusia vyhýbať ani dospelí so zníženou funkciou štítnej žľazy. Zistilo sa však, že spotrebitelia sójových potravín sa musia „ubezpečiť, že ich príjem jódu je dostatočný“, aby sa zabezpečila účinná absorpcia. Obsah izoflavónu v tofu tiež spôsobil špekulácie o zmenených pohlavných hormónoch, najmä o zníženom testosteróne. Avšak výskum všeobecne naznačuje, že ani sójový proteín, ani doplnky izoflavónu nemajú negatívny vplyv na hladinu testosterónu u ľudí.

Nedávna štúdia „nezistila žiadny rozdiel“ medzi tými, ktorí jedli mäso, a tými, ktorí dodržiavali rastlinnú stravu, a naznačili, že konzumácia sóje nemá negatívny vplyv ani na plodnosť ani na pohlavné hormóny.

tofu
Údajný vplyv tofu na hormonálne zdravie je už vyvráteným mýtom. Foto: Livekindly

Mýtus č. 5: Môže tofu zvyšovať riziko rakoviny?

Obsah izoflavónu v tofu tiež vyvolal obavy, že nadmerná konzumácia môže zvýšiť riziko určitých druhov rakoviny, obzvlášť rakoviny prsníka. Štúdie však ukazujú, že celoživotná diéta, ktorá obsahuje množstvo sójových potravín, môže v skutočnosti riziko rakoviny prsníka znížiť.

Niekoľko štúdií tiež naznačuje, že sójové výrobky môžu znižovať riziko rakoviny prostaty a vaječníkov. Japonská štúdia, ktorá zahŕňala 64 327 žien, zistila, že vysoká konzumácia tofu môže pomôcť chrániť pred rakovinou vaječníkov. V ázijských krajinách, kde je spotreba sóje obzvlášť vysoká, je údajne menej prípadov rakoviny prsníka a čriev, osteoporózy a srdcových problémov než v západných krajinách. Štúdia z roku 2012 uvádza, že vyššia konzumácia sóje môže súvisieť s o 30% nižším rizikom vzniku rakoviny prsníka u ázijských žien. Ďalšia štúdia zverejnená v roku 2014 zistila, že konzumácia sóje nemala pozitívny ani negatívny vplyv na riziko rakoviny prsníka u žien zo západných krajín.

Pre Vegánske hody spracovala Katarína Hrouzková. 

Staňte sa aj vy srdcom vegánskeho hnutia a pomôžte nám pripravovať viac zaujímavých článkov!