V decembri sa svetoví lídri a líderky dokázali zhodnúť na jednej z najdôležitejších tém, týkajúcich sa budúcnosti ľudstva. Klimatické zmeny sa tak počas summitu COP 21 konečne dostali do stredobodu pozornosti lídrov všetkých 196 krajín sveta. Je to ale skutočne dôvodom na oslavu?
Dlho očakávaný summit COP 21 v Paríži bol ostro sledovaný médiami, odborníkmi/čkami a aktivistami/kami po celom svete a to už mesiace pred tým, ako mal oficiálne začať. Pozornosť vzbudzoval právom, jednalo sa totiž zároveň aj o oficiálne rozsúdenie dekády trvajúceho boja medzi odborníkmi/čkami a aktivistami/kami, a popieračmi/kami klimatických zmien. Tento boj dlho ponechával dokorán otvorené dvere bezhlavému ničeniu životného prostredia a prírody. Zdravý rozum však nakoniec predsa len zvíťazil a priniesol veľmi cenný moment, kedy sa predstavitelia a predstaviteľky všetkých štátov sveta dokázali zhodnúť na tom, že klimatické zmeny sú skutočným a akútnym problémom a že je najvyšší čas začať aktíve pracovať na ich spomalení. Tento záver priniesol veľké ovácie, takéto úspechy sa rozhodne nedostavujú každý deň. Čítanie výstupov zo summitu však už toľko nadšenia neprináša a postupne zdvíha obočie a mieru rozčarovania. Pozrime sa teda z blízka, čo sa vlastne podarilo na summite COP21 dosiahnuť.
Ambiciózne ciele
Kľúčovým výstupom summitu je nepochybne stanovenie ambicióznych cieľov spomalenia otepľovania planéty na úroveň 1,5°C nad hladinu teplôt pred začiatkom industrializácie, čo predstavuje významný posun od 2°C cieľa známeho z 90. rokov. Zároveň prináša odhodlanie čo najskoršieho zastavenia rastu emisií skleníkových plynov, pričom sa tieto záväzky majú týkať už aj rozvojových krajín. “Skvelé!“, poviete si pri čítaní týchto cieľov. Potom však prichádza rozčarovanie. Nie len že zo záverečného dokumentu vypadli konkrétne zmienky o potrebe zavrhnutia fosílnych palív, ale zistíte, že v ňom nenájdete ani náznak riešenia problému, ktorého ignorovanie znemožňuje naplnenie týchto ambicióznych cieľov. Týmto problémom je téma, na ktorej absenciu upozorňovali aktivisti/ky a odborníci/čky ešte počas príprav samotného summitu a počas neho dokonca už aj rôzne celebrity. Napríklad herec a bývalý kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger, na summite v Paríži ponúkol rozhovor, v ktorom zdôraznil, že „28% (emisií) skleníkových plynov pochádza z konzumácie mäsa a chovu dobytka“ a potrebu zníženia spotreby mäsa vo svete. Presnosť jeho údajov je síce diskutabilná, avšak ako jednému z mála sa mu podarilo udrieť klinec po hlavičke spôsobom, ktorým túto správu dostal aj k širokej verejnosti. Tým kritickým problémom, bez ktorého otepľovanie nespomalíme, je totiž poľnohospodárstvo a najmä živočíšna výroba.
Prehliadaná prekážka
Živočíšna výroba je jednou z najproblematickejších oblastí súčasnosti a jej emisie skleníkových plynov poľahky prekonajú emisie všetkých foriem dopravy vo svete. Napriek tomu sa však nestala jednou z tém klimatického summitu. Jej rola je pritom v snahách o zastavenie klimatických zmien kľúčová. Poľnohospodárstvo totiž, na rozdiel od ostatných odvetví vytvárajúcich skleníkové plyny, technologicky napreduje len veľmi pomaly a na rozdiel od priemyslu či dopravy, mu technológia jeho dopady na planétu zásadným spôsobom neznižuje. Zároveň ani nemožno očakávať, že takéto zmeny v dohľadnej dobe nastanú. Upozorňovali na to už pred rokom autori a autorky štúdie z dielne vplyvného britského think-tanku Chatam House, neziskovej organizácie zaoberajúcej sa medzinárodnými vzťahmi. Títo prišli s alarmujúcimi závermi, ktoré hovorili o tom, že bez výrazných zmien v spotrebe mäsa a mliečnych výrobkov, pravdepodobne nebude možné dosiahnuť ani pôvodný cieľ z 90. rokov so znížením oteplenia planéty do 2°C, oproti hladinám z predindustriálnej éry. Ešte horší scenár priniesla štúdia americkej Univerzity Johna Hopkinsa, presnejšie jej Centra pre životaschopnú budúcnosť, ktorú vypracovali práve pri príležitosti parížskeho summitu. Táto štúdia analyzovala dopady znižovania konzumácie živočíšnych výrobkov a vyhadzovania potravín na naplnenie cieľov znižovania miery otepľovania klímy. Pracovali s aktuálnymi dátami viacerých výskumných tímov a prišli k zásadnému záveru. Dospeli k tomu, že pri súčasnom rastúcom trende spotreby živočíšnych výrobkov, nebude možné dosiahnuť ani len cieľ 2°C. Do roku 2050 by totiž stanovené limity emisií skleníkových plynov takmer kompletne zaplnili emisie živočíšnej výroby. Všetok ostatný priemysel a doprava by tak museli mať do roku 2050 nulové emisie skleníkových plynov. Čo je samozrejme v tomto bode nereálny scenár. Asi netreba dodávať, že pri cieli nastavenom na úroveň 1,5°C to znamená ešte väčší problém a katastrofický scenár – a to aj v prípade tých najoptimistickejších odhadov, s ktorými štúdia pracovala. Zároveň táto téma nie je žiadnou novinkou a o potrebe výraznej redukcie živočíšnych výrobkov hovorila už v roku 2010 aj správa Environmentálneho programu OSN. Táto správa konštatovala, že “dopady poľnohospodárstva zásadne narastú kvôli rastu populácie, ktorý navýši spotrebu živočíšnych výrobkov. Zásadná redukcia týchto dopadov by bola možná jedine pri zásadnej celosvetovej zmene stravovacích návykov s odklonom od živočíšnych výrobkov“. Ani napriek tomu sa však z témy ľudského stravovania nestala významná téma počas summitu COP 21. Poľnohospodárstvo sa v jej záveroch objavuje len v kontexte potreby zabezpečenia dostatku potravín v obavách z dopadov klimatických zmien a kľúčová rola ľudského stravovania, ktorá má potenciál celý dohovor potopiť, sa tu nenachádza ani pri silnom zapojení fantázie.
Zvíťazili sme nad skeptikmi, zápas s klímou však prehrávame
Keď si závery decembrového klimatického summitu zhrnieme, určite nás musí potešiť fakt, že už vďaka nemu máme hádam za sebou éru boja s popieračmi/kami klimatických zmien, ktoré teraz dostali punc oficiality. Rovnako je úctyhodné, že sa dokázali dohodnúť všetky krajiny sveta na ambicióznych cieľoch boja s klimatickými zmenami. Ostáva však naďalej smutným faktom, že bez významných zmien v ľudskom stravovaní a bez rozpoznania ich kľúčového významu na medzinárodnej úrovni, budú tieto ciele absolútne nenaplniteľné a ostanú iba prázdnymi frázami. Zatiaľ čo dopady zmeny klímy budeme pociťovať stále viac a možnosti ich zvrátenia sa nám budú stále viac vzďaľovať. Tento problém ostáva na najvyšších úrovniach naďalej nerozpoznaný a to aj napriek vážnym varovaniam zo strany OSN a vedeckej obce, či dokonca varovaniam z úst muža, ktorý sa v našich pamätiach navždy zapísal ako Terminátor z post-apokalyptickej budúcnosti.
Alternatívy na dosah ruky – priamo na tanieri
Našťastie však naše životy a naša budúcnosť nie sú odkázané len na rozhodnutia politikov a to, ako bude Zem vyzerať v roku 2050 môžeme ovplyvňovať sami a to každý jeden deň. Živočíšne výrobky ako mäso, mlieko či vajcia našej planéte zásadne “podkurujú“ a bez zásadného zníženia ich spotreby bude Zem čoskoro oveľa horúcejšia a oveľa neobývateľnejšia, ako by sme chceli. Možnosť odvrátiť tento katastrofický scenár nám každý deň leží na tanieri. Každý deň máme možnosť spraviť rozhodnutie, ktoré dokáže ušetriť tisícky litrov vody, kilogramy emisií skleníkových plynov, či hektáre lesov a dažďových pralesov. Stačí si dopriať jedlá rastlinného pôvodu, bez výrokov z mäsa, mlieka či vajec. Nevyhnutnosť odklonu od živočíšnej stravy si (na rozdiel od politikov) uvedomujú aj výrobcovia potravín a dnes prinášajú mnoho skutočne atraktívnych rastlinných alternatív. Možnosti rastlinnej stravy si uvedomil už aj Arnold Schwarzenegger, ktorý v už spomínanom rozhovore prezradil, že videl “veľa body-builderov a vzpieračov, ktorí sú vegetariánmi a sú silní a zdraví“ a že dnes už “našťastie vieme, že bielkoviny môžeme získavať mnohými rôznymi spôsobmi“. Určite by s ním súhlasil aj najsilnejší muž Nemecka a držiteľ viacerých svetových rekordov, Patrik Baboumian, ktorý je mimochodom presláveným vegánom a teda nekonzumuje žiadne živočíšne výrobky.
Ak chceme zastaviť klimatické zmeny a zanechať za sebou planétu Zem aj naďalej obývateľnú, je potrebné priložiť svoju ruku k dielu. Politici na globálnej úrovni robia veľa kompromisov, ktoré dokážu zmrzačiť aj tie najlepšie mienené nápady. Vždy však máme možnosť konať sami a zvoliť si udržateľné riešenia a zároveň ísť ostatným ľuďom (vrátane politikov/čiek) príkladom. Tak, ako je potrebné povedať zbohom fosílnym palivám, je potrebné z ľudského stravovania postupne vyradiť aj potraviny živočíšneho pôvodu, tvoriace obrovskú prekážku v zastavení klimatických zmien. Dnes je však cesta k udržateľnosti stále viac a viac vyšliapaná a schodná. Stačí sa na nej už len pridať k miliónom ľudí, ktorí sa rozhodli pre udržateľné stravovanie a začať jesť pre lepší svet.
Viac informácií o dopadoch živočíšnej výroby na životné prostredie a prírodu môžete získať z našich článkov, ktoré vznikli v rámci kampne Jem pre lepší svet.
Článok bol publikovaný aj na portáli Čierna labuť.
