S mäsom na tanieri klimatické zmeny nezastavíme

V decembri sa svetoví lídri a líderky dokázali zhodnúť na jednej z najdôležitejších tém, týkajúcich sa budúcnosti ľudstva. Klimatické zmeny sa tak počas summitu COP 21 konečne dostali do stredobodu pozornosti lídrov všetkých 196 krajín sveta. Je to ale skutočne dôvodom na oslavu? Dlho očakávaný summit COP 21 v Paríži bol ostro sledovaný médiami, odborníkmi/čkami… Pokračovať v čítaní S mäsom na tanieri klimatické zmeny nezastavíme

Znížená DPH na živočíšne výrobky? Recept na katastrofu.

Slovensko čaká znižovanie DPH na živočíšne výrobky, zatiaľ čo Nemecko pre ne znížené dane ruší a Švédsko chce dane na mäso dokonca zvyšovať. Dôvodom ich zvyšovania je životné prostredie ale aj pomoc farmárom. PODPÍŠTE NAŠU PETÍCIU za zvýhodnenú DPH na ovocie, zeleninu a potraviny rastlinného pôvodu! Strana Smer sa už začiatkom tohto roka nechala počuť,… Pokračovať v čítaní Znížená DPH na živočíšne výrobky? Recept na katastrofu.

Vyšlo prvé číslo občasníku Bariéra, aj s článkom o našej kampani

Časopis Bariéra sa bude venovať aj témam ako vegánstvo, životné prostredie či dobrovoľníctvo. V prvom čísle sa zaoberal aj kampaňou Jem pre lepší svet. Nedávno uzrel svetlo sveta Občasník Bariéra, v ktorom nájdete mimo iného aj rozhovor o našej nedávnej kampani Jem pre lepší svet. Časopis Bariéra je zameraný na vegánstvo, ochranu životného prostredia, dobrovoľníctvo… Pokračovať v čítaní Vyšlo prvé číslo občasníku Bariéra, aj s článkom o našej kampani

Pomôž nám prekročiť hranice sociálnych sietí!

Naša kampaň Jem pre lepší svet sa blíži k svojmu záveru. Aby sme však mohli kampaň úspešne ukončiť, potrebujeme naplniť ešte jeden posledný cieľ – všetky naše články a infografiky, ktoré sme počas kampane šírili na sociálnych sieťach chceme dostať priamo k ľuďom aj v hmatateľnom svete! Tí, ktorí ste prišli na našu oslavu dňa… Pokračovať v čítaní Pomôž nám prekročiť hranice sociálnych sietí!

Ako si (ne)prejesť planétu.

Kolaps oceánskych ekosystémov, katastrofické klimatické zmeny v podobe rozrastania púští a stúpania hladiny oceánov, či viac poľnohospodárskych plodín pestovaných pre zvieratá ako pre ľudí. Aj takto vyzerá podľa odborníkov naša budúcnosť, pokiaľ radikálne nezmeníme svoje stravovanie. Doposiaľ sme sa v rámci kampane Jem pre lepší svet zaoberali dopadmi živočíšnej výroby na jednotlivé časti životného prostredia… Pokračovať v čítaní Ako si (ne)prejesť planétu.

O dni Zeme a o tom, čo má spoločné s našim obedom

Medzinárodný deň Zeme dnes oslavuje svoje 45. výročie. Pri jeho príležitosti opäť budú stovky miliónov ľudí po celom svete upozorňovať na potrebu ochrany životného prostredia. Ale čo to má spoločné s našim obedom? Deň Zeme, ktorý je mnohými považovaný za moment zrodu moderného environmentálneho hnutia, sa začal oslavovať pred 45 rokmi v USA. 22. apríla… Pokračovať v čítaní O dni Zeme a o tom, čo má spoločné s našim obedom

Až 87,3% rybárskych oblastí sveta je plne vyťažených, preťažených alebo vyčerpaných.

Rozsah rybolovu v dnešnej podobe je neudržateľný a smeruje ku kolapsu oceánskych ekosystémov. Napriek tomu obrovské množstvá vylovených rýb končia ako odpad. Správa Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo OSN z roku 2012 uvádza zarážajúce závery o stave morských rybárskych oblastí. Konštatuje, že zo všetkých rybárskych oblastí sveta, je v súčasnosti 57,4% plne vyťažených, teda fungujúcich… Pokračovať v čítaní Až 87,3% rybárskych oblastí sveta je plne vyťažených, preťažených alebo vyčerpaných.

Mliečna farma s 2500 kravami vyprodukuje toľko odpadu, ako mesto o veľkosti Bratislavy

V predchádzajúcom článku sme sa pozreli na to, koľko toho vlastne hospodárske zvieratá zjedia a koľko pôdy je na to potrebné. Teraz sa pozrieme na druhú stranu problému živočíšnej výroby – odpad. Množstvo potravy, ktoré hospodárske zvieratá za svoj život skonzumujú, z nich nakoniec aj vyjde von, v podobe odpadu. A nejedná sa ani náznakom… Pokračovať v čítaní Mliečna farma s 2500 kravami vyprodukuje toľko odpadu, ako mesto o veľkosti Bratislavy

Vegánska strava potrebuje 5 krát menej pôdy ako mäsitá strava

Pastviny pre chov dobytka zaberajú takmer polovicu využiteľného zemského povrchu a tretina ornej pôdy slúži na pestovanie krmiva pre hospodárske zvieratá. Rastlinná strava by pri tom dokázala nakŕmiť rovnaké množstvo ľudí na jednej pätine pôdy. V predošlom článku sme sa zaoberali dramatickým úbytkom lesov a pralesov spôsobených rozmachom živočíšnej výroby. V dnešnom článku sa pozrieme… Pokračovať v čítaní Vegánska strava potrebuje 5 krát menej pôdy ako mäsitá strava

70% odlesnenej plochy amazonského pralesa bolo vyrúbanej kvôli chovu dobytka.

Živočíšna výroba je hlavnou príčinou výrubu pralesov. Každý rok takto zmizne les o rozlohe Česka a Slovenska. Rastúci dopyt po živočíšnych produktoch so sebou prináša aj rastúcu potrebu pôdy. Či už priamo kvôli tvorbe pastvín pre dobytok, alebo pre tvorbu polí pre pestovanie krmiva pre dobytok vo veľkochovoch. To sa zároveň ukázalo byť hnacím motorom… Pokračovať v čítaní 70% odlesnenej plochy amazonského pralesa bolo vyrúbanej kvôli chovu dobytka.