Preložili sme pre vás ďalší zaujímavý článok, tentokrát z dielne Tobiasa Leenaerta, známeho tiež ako Vegan Strategist. Tobias vám priblíži svoje zamyslenie o používaní označení vegán/ka, vegánstvo, či vegánske jedlo, a to, ako tieto vplývajú na ľudí, ktorým by sme radi vegánske stravovanie priblížili.
V článku ”Neopováž sa nazvať sa vegánom” som napísal, že možno jeden deň “ma vegánstvo a vegáni/ky sklamú natoľko, že ja, vegán z etických dôvodov, prestanem používať slovo “vegán/ka” úplne.” Bola to reakcia na článok, kde autor vyjadril názor, že vegáni/ky zo zdravotných dôvodov by sa tak vôbec nemali označovať. Medzičasom, vysielanie the Bearded Vegan vydalo epizódu ohľadom otázky, či by sme mali prestať používať termín “vegán/ka”.
Na objasnenie, stále si myslím, že toto slovo je užitočné, hlavne v zmysle pomenovania tejto myšlienky. Keď ste v reštaurácii alebo kdekoľvek, kde je vám podávané jedlo, je jednoduché vysvetliť čo chcete,jedným slovom. Čím viac ľudí tento termín pozná, tým je to ľahšie.
Slovo je menej užitočné, viac kontroverzné a rýchlejšie rozpúta diskusie, nezhody, či dokonca nepríjemnosti, keď je aplikované na ľudí. Je oveľa ťažšie byť vegánom/kou človekom ako byť vegánskym produktom alebo jedlom. Keď produkt neobsahuje nevegánske ingrediencie, je vegánsky. Hoci sa tiež dá povedať, že ak človek nekonzumuje živočíšne produkty, je vegán/ka, ale tak jednoduché to nie je (naozaj). Dá sa argumentovať, že úmysel musí byť takisto správny, inak “vaša strava je založená na rastlinných zložkách”, ako to píše spomínaný článok. Ďalej ide o stopové množstvá a mikro-ingrediencie, ako aj ideologické a politické dôvody , atď.
“Pozvime ľudí jesť vegánske jedlo alebo skúsiť vegánske produkty, nemusíme od nich rovno chcieť, aby prešli na vegánstvo a vytrvali v tom.”
Tu je krátka, ale dôležitá poznámka o gramatike a jej spojení s tým, čo je podľa mňa najefektívnejšie použitie slova “vegán/ka”. Verím, že v prípade tohto slova sú podstatné mená (vegánstvo, vegán/ka) problematickejšie ako prídavné mená (vegánske jedlo). Spomínané podstatné mená sú čierno-biele, nie je nič medzi: buď vegánom/kou ste, alebo nie ste (aj keď sa dá polemizovať o tom, ako “panenský/á” musíte byť, aby ste sa tak mohli nazývať). Možno to nechcete dotiahnuť úplne do konca a to označenie sa vám nepáči. Okrem toho, ak ste vegetarián/ka alebo vegán/ka iba z času na čas, môžete sa cítiť týmto pomenovaním vylúčení alebo odstrčení. Nepatríte do tejto skupiny a “vegánstvo” sa na vás nevzťahuje. Tie podstatné mená sú veľmi vymedzujúce – vymedzujú kto je a kto nie je vegán/ka.
Toto je diametrálne odlišné od toho, ako je používané slovo „vegánsky“ vo vzťahu k jedlám alebo produktom. Keď navrhnete niekomu, aby si dal/a vegánske jedlo, alebo kúpil/a vegánsky výrobok, nežiadate ich, nech sa stanú sa vegánom/kou. Každý si môže dať vegánsky chod v reštaurácii alebo si kúpiť vegánsky výrobok – na to nepotrebujete “byť vegánom/kou”. Tento význam slova funguje oveľa viac “začleňujúco”, začleňuje aj nevegánov/ky. Žiadať od ľudí prechod na vegánstvo je – alebo aspoň to tak znie – ako chcieť od nich zmenu vlastnej identity. Nick Cooney píše: “Verejnosť si asi myslí o vegetariánoch, že sú skupina odseparovaná od normálnych (!) američanov. To nie je správne. Nechceme, aby mali ľudia dojem, že odstrániť krutosť zo svojich stravovacích návykov znamená zmeniť svoju identitu. A prečo? Pretože takmer nikto nemá rád, keď musí zmeniť svoj názor na to, kým je.”
Aby som to zhrnul, “Pozvime ľudí jesť vegánske jedlo alebo skúsiť vegánske produkty, nemusíme od nich rovno chcieť, aby prešli na vegánstvo a vytrvali v tom.”
Z pôvodného článku On Vegans and Vegan meals od Tobiasa Leenaerta preložil pre OZ VEGÁNSKE HODY Peter Poláček.
