Pamätám si, ako som sa viac ako pätnásť rokov dozadu pýtal vegetariánov/ok a vegánov/ok, čo by urobili, keby niekedy McDonald’s prišiel s ponukou vegánskeho burgeru. „Predstavte si ešte“, povedal som, „že už to niekde testujú a úspech tohto testu rozhodne o tom, či to zavedú všade“.
Z originálu Should vegans support the McDonald’s vegan burger? od Tobias Leenaert/The Vegan Strategist publikovaného 8. októbra 2017, pre Vegánske hody preložila Karolína Fajthová.
Niekedy sa myšlienkové experimenty (vždy som ich miloval) stávajú realitou. Tento víkend McDonald predstavil vegánsky burger v Tampere vo Fínsku. Úspech, ktorý dosiahne do novembra, môže ovplyvniť to, čo sa udeje v tisíckach ostatných prevádzok McDonald’s na celom svete.
Reakcie vegánov/ky, ako to často býva, rozdeľujú. Mnohí tejto iniciatíve tlieskajú, zatiaľ čo ďalší vyhlasujú, že by nikdy nezjedli nič od McDonald’s, pretože jeden vegánsky burger nemôže vymazať viaceré problematické aspekty tejto spoločnosti.
Vidím mnohé neoverené názory na túto tému, fungujúce na úrovni vnútorného presvedčenia. Takže mi dovoľte, aby som Vám predložil niekoľko mojich úvah k tejto záležitosti.
Čo je zlé na McDonald’s?
McDonald’s bola a v mnohých ohľadoch aj naďalej ostáva problematickou spoločnosťou. V očiach mnohých ľudí (minimálne aktivistov a vo všeobecnosti ľavicovo zmýšľajúcich), predstavuje McDonald’s vlastne viac-menej prototyp „zlej spoločnosti“. Keď napíšem na Google “čo je zlé na”, prvý automatický návrh ktorý vidím je… McDonald’s. Pamflet z roku 1986 s názvom Čo je zlé na McDonald’s (What’s Wrong With McDonald’s ) a prípad “McLibel”, v rámci ktorého spoločnosť vzniesla žalobu proti Helen Steel a Davovi Morrisovi, s tým má pravdepodobne niečo spoločné. Pamflet hovoril o zaobchádzaní so zvieratami, zamestnaneckých právach, odlesňovaní, lákaní detí hračkami a pod. A pre mnohých ľudí, dokonca aj keď boli všetky tieto problémy vyriešené, bude McDonald’s aj naďalej jednoducho príliš veľký, príliš kapitalistický, príliš uniformný alebo príliš akýkoľvek iný na to, aby ho podporovali.
Nemám čas, aby som dôkladne preveril, ako dnes funguje McDonald’s z hľadiska všetkých týchto sociálnych dimenzií, ale pozrime sa v krátkosti len na jeden aspekt: je na tom McDonald’s oveľa horšie v oblasti zaobchádzania so zvieratami, ako ostatné spoločnosti? Podľa Paula Shapiro, vice prezidenta podieľania sa na tvorbe politík (ang. policy engagement) v organizácii The Humane Society of the US, vyhlásenie spoločnosti z roku 2012 o tom, že jej divízia v USA bude od svojich dodávateľov vyžadovať, aby ukončili používanie kotercov pre kotné prasnice a podobné vyhlásenie z roku 2015, týkajúce sa broilerových chovov, viedli ku kaskádovému efektu, po ktorom celý rad ďalších hlavných maloobchodných predajcov podnikol tie isté, alebo ešte prospešnejšie opatrenia. V skutočnosti, ako hovorí Shapiro, vyhlásenia spoločnosti pomohli upozorniť na to, že tieto klietkové väzniace praktiky už nebudú mať v budúcnosti svoje miesto. Samozrejme, všetko sú to “iba” reformy týkajúce sa blaha zvierat, ale predstavujú začiatok, a znamenajú citeľný rozdiel pre doslova miliardy zvierat.
Myslím si, že veľká časť nenávisti, ktorej čelí McDonald’s, nie je úplne racionálne opodstatnená, a čiastočne je spôsobená faktom, že McD sa stal symbolom všetkého, čo je zlé na súčasnom kapitalizme. Ale povedzme, že pre účely argumentácie prijmeme, že tento gigant rýchleho občerstvenia stále predstavuje veľmi zlú spoločnosť – rozhodne nakupuje, spracováva a podáva obrovské množstvo zvierat. Čo to znamená, pokiaľ ide o vegánov/ky a vzťah vegánskeho hnutia k vegánskemu burgeru?
Odporcovia
Ako som zistil, mnoho ľudí vyhlasuje na sociálnych médiách, že by nikdy nepodporili McDonald’s. Odmietajú míňať peniaze na takúto spoločnosť a tým (podľa ich názoru) prispievať k zlu, ktoré pácha. Častá odpoveď, ktorú počujeme na argument tohto typu, je taká, že presne títo istí ľudia pravdepodobne míňajú celkom slušné peniaze v iných obchodných reťazcoch, napr. supermarketoch, ktoré taktiež predávajú časti tiel zvierať a môžu tiež spôsobovať iné druhy škôd. A opäť, vyčleňovanie McDonald’s (a iných reťazcov rýchleho občerstvenia) sa mi nezdá ako racionálny prístup, ale môže mať veľa dočinenia so symbolickou funkciou, ktorú McDonald’s plní.
Niekedy mám dojem, že chcieť alebo potrebovať nepriateľa je súčasťou ľudskej prirodzenosti: mnohí z nás jednoducho milujú nenávidieť niektorých ľudí či spoločnosti. Z tohto dôvodu sa niektorým z nás nemusí páčiť, keď sa nepriateľ polepší. Ľudia nechcú prísť o svojho nepriateľa a zdá sa, že vyžadujú ventil pre určitú dávku nenávisti či hnevu. Známkou toho je skutočnosť, že len ťažko sa nájde niečo, čo tento nepriateľ môže urobiť, aby získal podporu odporcov (ľudia napríklad nemusia podporovať McDonald’s ani keby bol 100% vegánsky, ekologický a pod. … ). Niektorí oponenti McVegan’s sa pýtali, či horčica, omáčka, žemle sú vegánske a či bude samotná karbonátka vyprážaná na rovnakom grile, ako hovädzie karbonátky – zdá sa, že takto hľadali akékoľvek odôvodnenie, prečo ho nepodporiť. Iní hovoria, že je to jednoducho odpadové jedlo.
Každá pozitívna podniknutá aktivita bude pokladaná za nevýznamnú, alebo tzv. greenwashing, alebo prázdnu, alebo hocijakú inú. Myšlienka, že spoločnosť je zlá až do morku kostí, predstavuje istú nespochybniteľnú skutočnosť.
Niektorí ľudia z tábora odporcov považujú nadšenie tábora prívržencov za určitý druh prístupu “veganism über alles” (prekl.: vegánstvo nadovšetko). Vidia prívržencov McVegan’s ako tých, ktorí tlieskajú všetkému, čo vyzdvihuje vegánstvo alebo zaobchádzanie so zvieratami, aj keď je to na úkor niečoho iného. Nepochybne, sú vegáni, ktorí sa veľmi úzko sústreďujú len na samotné zvieratá a nezaujíma ich riešenie otázok sociálnej spravodlivosti. Ale nemyslím si, že toto je nevyhnutne dôvodom toho, že hovoria áno burgeru McVegan. Títo ľudia možno len chcú povzbudiť každý významný krok, lebo si uvedomujú, že sa nedá urobiť všetko naraz. Ak McDonald’s podnikne významné opatrenia v iných oblastiach, aj tieto si zaslúžia potlesk, aj keď je spoločnosť naďalej zodpovedná za veľkú mieru utrpenia zvierat.
Prípad pre McVegan
Predtým som už písal o sile robiť dobré veci, ktorú majú veľké spoločnosti (pozrite si Beyond Meat a Tyson: noci s nepriateľom? /Beyond Meat and Tyson: sleeping with the enemy?/ a Prečo by vegáni nemali bojkotovať syr Daiya /Why vegans shouldn’t boycot Daiya cheese/). Je ľahké vidieť niektoré výhody toho, že si môžete dať vegánsky burger v McD’s. Takáto ponuka náramne pomôže normalizovať a zaradiť vegánske jedlo do hlavného prúdu a navnadí mnohých ľudí, aby ho naozaj vyskúšali (burger musí byť samozrejme chutný – ale podľa toho čo čítam, aj je). Spoločnosti, ktoré sú zapojené do predaja potravín na rastlinnej báze, začnú byť menej antagonistické vo vzťahu k rastu vegánskeho fenoménu.
Ale čo je najdôležitejšie, veľké spoločnosti majú moc, zdroje, kontakty a kanály na to, aby tieto produkty dostali všade. Práve som sa vrátil z konfrencie Extinction and Livestock Conference (prekl. Vyhynutie a hospodárske zvieratá) v Londýne, usporiadanej organizáciami Compassion in World Farming (prekl. Súcit vo svetovom farmárstve) a WWF (prekl. Svetový fond na ochranu prírody). Počas jedného z panelov mi Josh Balk, vice prezident divízie pre hospodárske zvieratá The Humane Society of the United States (prekl. Humánne spoločenstvo USA), pripomenul dni, kedy sa sójové mlieko dalo zohnať len v tmavom kúte obchodu so zdravými potravinami. Čo sa stalo, opýtal sa Josh, že rastlinné mlieka sa vytiahli z tohto kúta a objavili sa na regáloch každého hlavného supermarketu v Spojených štátoch? Jeho odpoveď: stalo sa Dean Foods. Najväčšia mliekarenská spoločnosť v USA uvidela príležitosť a pustila sa do výroby rastlinného mlieka. Môžu existovať iné vysvetlenia pre narastajúcu popularitu týchto produktov, ale mliečny priemysel v tom rozhodne zohral významnú úlohu.
Dean Foods inšpirovala iné spoločnosti k tomu, aby urobili to isté a investovali do alternatív mliečnych výrobkov. A presne tak aj McDonald’s, ak bude úspešný, môže ďalej inšpirovať ostatné reťazce (a možno bol gigant rýchleho občerstvenia inšpirovaný k tomu, aby začal vo Fínsku, práve úspešným reťazcom Hesburger , ktorý ponúka vegánsky burger).
Môžu vegáni/ky priniesť zmenu?
Ak si myslíme, že vegánsky burger v McDonald’s je dobrý nápad, môžeme sa aktívne zúčastňovať na kupovaní alebo odporúčaní burgera. Alebo ho môžeme len mlčky podporovať a nechať druhých, aby si ho kupovali. Ale čo ak by vegánske hnutie (fínske či medzinárodné) bolo v skutočnosti schopné pomôcť absolvovať alebo prerušiť tento experiment? Fakt, že burger bol nazvaný McVegan, ako sa zdá naznačuje, že ľudia v McDonald’s aspoň do určitej miery berú do úvahy aj zacielenie na vegánskych spotrebiteľov a spotrebiteľky.
Predpokladajme, že ako sa zdajú naznačovať nové publikované články, úspech fínskeho experimentu môže ovplyvniť alebo podmieniť to, či a do akej miery bude tento burger zavedený do prevádzok v ostatných krajinách. Pomyslite si na obrovský počet zvierat, ktoré budú ušetrené celoživotného utrpenia. S istotou tvrdím, že za predpokladu tohto všetkého bude pre mňa v poriadku venovať na to moje vlastné peniaze a žiadať ostatných, aby urobili to isté. Navyše, ak by som bol riaditeľom fínskej organizácie, mohol by som vlastne odporúčať vegánom, aby do toho išli (aj keď by som rátal s potenciálnym silným odporom menej pragmatických vegánov a vegánok).
Je dôležité uvedomiť si, že McDonald’s sa pokúšal zaviesť vegánsky alebo vegetariánsky burger niekoľkokrát v rôznych krajinách, ale nikde veľmi neuspel (okrem Indie). Predstavte si, že by vegánsky americký burger McDonald’s, zavedený v Kalifornii a v New Yorku v roku 2003 uspel, a bol by uvedený do celonárodného či dokonca medzinárodného predaja, a inšpiroval by ostatné spoločnosti… Ťažko povedať, či by v tom vegánske hnutie mohlo zohrať významnú úlohu, ale nie je to nemysliteľné. (Čo je zaujímavé, Don Thompson, človek, ktorý dohliadal na zavedenie McVeggie burgeru v Južnej Kalifornii, sa stal riaditeľom McDonald’s, avšak odvtedy opustil spoločnosť a v súčasnosti je členom predstavenstva Beyond Meat’s.)
Zlé zámery sú dostatočne dobré
Ako to býva v mnohých prípadoch– a často oprávnene, to, ako hodnotíme určité konanie, býva čiastočne inšpirované tým, ako vnímame zámery alebo motívy ľudí, ktorí za ním stoja. Môžeme úplne bezpečne predpokladať, že motívy k uvedeniu McVegan do predaja sú finančné. Mnoho komentárov na Facebooku hovorí presne o tomto: McDonald’s sa do toho pustil len pre peniaze, sú to bastardi, ktorí hrabú peniaze, atď.., atď.. Pre spoločnosť je samozrejme absolútne normálne, že chce dosiahnuť zisk. Avšak mnohým z nás sa táto motivácia nepáči, nakoľko milujeme motiváciu založenú na etike. Urobte si pre seba malý experiment: predstavte si, že riaditeľka McDonald’s vo Fínsku je vegánka a uviedla tento burger do predaja preto, že chce urobiť niečo dobré pre zvieratá. Je tu šanca, že začnete pozorovať, ako sa Váš názor na celú vec začína meniť.
Otázka však znie: nakoľko dôležité sú tieto zámery? Zvieratám na nich jednoznačne nezáleží. Súhlasím s tým, čo tvrdí Saul Alinsky, aktivista za sociálnu spravodlivosť, že by sme mali ľudom dovoliť robiť správne veci z nesprávnych dôvodov. Alinsky napísal v Pravidlách pre radikálov (Rules for Radicals):
“Len s malými výnimkami sa dobré veci robia z nesprávnych dôvodov. Je márne vyžadovať od ľudí, aby robili správne veci zo správnych dôvodov – to je ako bojovať s veternými mlynmi. Organizátor by mal vedieť a akceptovať, že správny dôvod je len predstavený ako morálna racionalizácia po tom, ako sa dosiahol správny účel, i keď mohol byť dosiahnutý z nesprávnych dôvodov – preto by mal hľadať a používať nesprávne dôvody pre dosiahnutie správnych cieľov.”
Jeden deň som bol riaditeľom v McDonald’s
Asi dvadsať rokov dozadu, v dobe môjho ranného aktivizmu, som organizoval protest v úplne novej prevádzke McDonald’s v našom meste (Ghent, Belgicko). Bola tam skupinka ľudí s obligátnymi ceduľkami, sloganmi a pamfletmi, a pokryli to jedny či dvoje noviny. Asi o pätnásť rokov neskôr, keď som bol riaditeľom EVA, organizácie, ktorej som spoluzakladateľom, som absolvoval niečo, čo sa volá “jobswitch” (výmena zamestnania) s riaditeľom McDonald’s Belgicko (toto bola iniciatíva udržateľnej organizácie, ktorej sme boli obaja členmi). Zatiaľ čo ja som predstavil prezentáciu a spoznal niektorých ľudí, praktiky a postupy uplatňované v kolektíve McDonald’s Belgicko, môj vlastný team zabával a informoval ich riaditeľa a predstavil mu najlepšie dostupné alternatívy mäsových výrobkov. Deň sme ukončili tým, že ja a riaditeľ, ktorí sme sa celý deň nevideli, sme absolvovali záverečné stretnutie. A to sa konalo… presne v tej istej prevádzke McDonald’s, v ktorej som mnoho rokov dozadu organizoval protest …
Táto ukážka bola príkladom konfrontácie, zatiaľ čo deň výmeny zamestnania bola formou spolupráce, alebo aspoň niečoho, čo by k nej mohlo viesť. Dnes sú tieto dve formy aktivity stále platné a nevyhnutné, ale ja osobne verím skôr v spoluprácu, ako v konfrontáciu.
Žiadny krach, žiadna revolúcia, ale postupná zmena
McDonald‘s len tak nezmizne. A ani sa zrazu nezmení na vegánsku spoločnosť. Jediné čo sa môže udiať je postupné zlepšenie. Rešpektujem vegánov/ky, ktorí/é s týmto zlepšením nechcú mať nič spoločné a ktorí/é chcú od niektorých spoločností ostať tak ďaleko ako len môžu (racionálne argumenty sú nápomocné). Netvrdím, že bojkoty nikdy nie sú užitočné či úspešné. A samozrejme vidím význam v podpore vegánskych podnikov tak veľmi ako sa len dá. Ale myslím si, že toto samo o sebe problém nevyrieši a verím, že podpora veľkých spoločností, či už s dobrými úmyslami či bez nich, nie je pre zvieratá len luxusom. Či sa vám to páči alebo nie, je to nevyhnutnosťou.
A pre prípad, že hocikto z McDonald‘s počúva: vďaka za tento pokus A áno, chceme aby ste spravili viac.
Nech sila sprevádza vegánsky burger.
Viac o tom, ako by sa podľa mňa malo vegánske hnutie stavať ku korporátnym témam sa dočítate v mojej novej knihe How To Create a Vegan World.
Už na Vegánsky deň, ktorý oslavujeme 1.11.2017 v priestoroch Malej scény STU v Bratislave si môžete naživo vypočuť prednášku Tobiasa Leenaerta. Svoje miesto si môžete bezplatne zaregistrovať na našej stránke.
