Nová štúdia ukázala, že prechod na rastlinnú stravu by v USA zamedzil mrhaniu potravinami viac ako všetky ostatné možnosti ich úspory dokopy a zvýšil by produkciu potravín o 120 %.
Nová štúdia publikovaná v časopise Americkej akadémie vied sa zaoberala možnosťami úspory potravín pri prechode poľnohospodárskej výroby zo živočíšnej na rastlinnú. Efektívne využívanie potravín sa totiž stáva čoraz pálčivejšou témou. Najmä pre obavy zo znížených výnosov najpoužívanejších plodín v dôsledku zmeny klímy a v očakávaní nárastu ľudskej populácie zo súčasných 7,5 miliardy na 10 – 11 miliárd do konca tohto storočia.
Mrhanie potravinami
Súčasné dáta hovoria, že približne tretina všetkých potravín v USA na ceste od maloobchodu k spotrebiteľom skončí ako odpad. Je to približne 30 % všetkých živočíšnych potravín a 40 % rastlinných potravín. K tomu sa ešte pridáva ďalších približne 10 % potravín, ktoré skončia ako odpad na ceste od výrobcov do maloobchodu. Veľká časť potravín tak končí na smetisku, a to aj napriek tomu, že významná časť svetového obyvateľstva naďalej čelí nedostatku potravín a podvýžive.
Množstvo potravinového odpadu vznikajúceho pri distribúcii, ktorá bola považovaná za hlavný zdroj tvorby potravinového odpadu, však veľmi rýchlo vybledne pri stratách, ktoré vznikajú pri produkcii živočíšnych potravín. Štúdia totiž prepočítavala, aký podiel z bielkovín z rastlín, ktorými sa kŕmia zvieratá, sa prenesie do výslednej živočíšnej potraviny, pričom štúdia pracovala s rastlinami vhodnými na ľudskú spotrebu.
96 % strát
Štúdia ukázala, že chov zvierat na produkciu potravín nás pripraví v prípade vajec o 40 % bielkovín, pri hydine o 50 %, pri mliečnych výrobkoch o 75 %, pri bravčovom mäse o 90 % a pri hovädzom mäse až o neuveriteľných 96 % bielkovín. To znamená, že zatiaľ čo by sme z konzumácie rastlinnej stravy získali 100 gramov bielkovín, v prípade, že tým istým množstvom rastlinnej stravy vykŕmime kravu, získame vo výslednom hovädzom mäse len 4 gramy bielkovín.
Tieto vysoké straty sú zapríčinené najmä metabolizmom zvierat, ktoré jednoducho veľkú časť energie a bielkovín spotrebujú na svoje základné životné funkcie. Do ich mlieka, vajec či svaloviny sa tak prenesie len zlomok toho, čo skonzumujú, a nedokážu tak efektívne premeniť vstupné suroviny na výslednú potravinu bez, pre človeka zbytočných, vysokých konverzných strát.
Nasýtenie ďalších 350 miliónov Američanov a Američaniek
Záver štúdie teda jasne hovorí, že dokážeme na rovnakej poľnohospodárskej ploche, v závislosti od typu živočíšneho výrobku, vypestovať 2 – 20-krát viac bielkovín, pokiaľ namiesto živočíšnych potravín vyrábame potraviny rastlinné, s rovnakou výživovou hodnotou. Prechod na výrobu rastlinných potravín by sa tak podľa štúdie len v Spojených štátoch premietol do schopnosti vyprodukovať na rovnakej výmere pôdy až o 120 % viac potravín a nasýtiť dodatočných 350 miliónov ľudí.
Táto štúdia tak pridáva ďalší silný argument v prospech podpory a rozvoja rastlinného stravovania. Živočíšna výroba totiž pridáva v ľudskom potravinovom reťazci jeden veľmi neefektívny článok, ktorý prináša obrovské straty bielkovín, a to až do výšky 96 % (v prípade hovädzieho mäsa). Na tento fakt upozorňoval už v roku 2010 aj Environmentálny program OSN, ktorý varoval, že ak chceme uživiť rastúcu populáciu, bude nevyhnutné sa zásadne odkloniť od živočíšnych potravín. Ak teda chceme uživiť rastúcu populáciu, čeliac pritom klimatickým zmenám či vymieraniu opeľujúceho hmyzu, najlepším riešením sa zatiaľ javí rozvíjanie rastlinnej výroby na úkor výroby živočíšnej.
Podporiť rozvoj rastlinného stravovania na Slovensku môžete aj nastavením pravidelného príspevku alebo poukázaním svojich 2 % z daní.
Korektúry: NEOKOREKT.
