Plastový odpad trápi najmä chudobnejšie krajiny, ale čoraz viac sa o ňom začína hovoriť aj vo vyspelejších krajinách. Rýchlosť rozkladu plastov sa môže líšiť, no zvyčajne sa však pohybuje od 50 do 600 rokov. Viac ako 90% plastov nie je recyklovaných, čo predstavuje problém nielen pre životné prostredie ale aj človeka.
Prečo práve plast?
Plasty sa začali využívať najmä vďaka ich pozitívnym vlastnostiam ako odolnosť voči vonkajším vplyvom, nenáročnosť na výrobu, nízka hmotnosť a nízke výrobné náklady. Medzi jedných z najväčších znečisťovateľov patria plasty, ktoré slúžia jednorázovo. Sú to hlavne obaly na jedlo, plastové poháre, príbory, alebo nákupné tašky, či sáčky.
V mnohých krajinách sa v posledných rokoch začalo rozprávať o obmedzeniach, ktoré sa týkajú jednorázových plastov. Zakázali sa jednorázové tašky a obmedzili sa mikroténové sáčky na zeleninu, alebo pečivo. Napriek tomu, že to problém s plastmi nerieši, je to dobrá cesta.
Čo sú mikroplasty?
Mikroplasty alebo malé plastové častice sú všadeprítomné znečisťujúce látky, ktoré sa nachádzajú už takmer všade na Zemi. Vedci objavili mikroplasty v blízkosti vrcholu Mount Everestu, v Mariánskej priekope a dokonca aj v ľudskej krvi. S veľkosťou od 100 nanometrov až do 5 milimetrov sa dokážu dostať naozaj všade. Pre predstavu, 100 nanometrov je rozmer 750-krát menší ako priemer ľudského vlasu.
Primárne mikroplasty sa také, ktoré sa nachádzajú najmä v kozmetike, alebo v čistiacich prostriedkoch. Sú to napríklad malé kúsky v peelingoch, alebo plastové guličky v práškoch na pranie. Vo Veľkej Británii sa zakázalo používanie mikroplastov v kozmetike. V ďalších krajinách v Európe sa o tom zatiaľ iba hovorí.
Sekundárne mikroplasty sú také, ktoré vznikli opotrebovaním plastových materiálov, ktoré vzniklo teplom, slnečným žiarením, vlhkosťou, alebo mechanickým poškodením.
Ako nám mikroplasty škodia?
Čističky vôd mikroplasty nedokážu zachytiť , a preto sa dostávajú do pôdy a do vody. Najviac znepokojujúce je práve to, že sa tieto častice plastov dostávajú vo veľkej miere do vôd. Živočíchy žijúce vo vode nevedia rozlíšiť kúsky plastov od ich bežnej potravy a často si ich mýlia. Následne tak spôsobujú vodným živočíchom problémy s trávením a často ich boj končí smrťou.
V mnohých rybách určených na konzumáciu sa nachádzajú tieto drobné čiastočky, ktoré následne konzumujú aj ľudia . Mikroplasty sa tiež našli v pitnej vode, aj v pôde určenej na pestovanie. Vystavení sme im počas celého dňa, či už zo vzduchu, potravín, potravinových nádob alebo prípravkov osobnej starostlivosti ako zubná pasta alebo kozmetika. Prednedávnom bol publikovaný výskum, ktorý potvrdzuje prítomnosť mikroplastov aj v ľudskej krvi až v 77% testovaných vzorkách.
Ako môžeme pomôcť?
Najväčšou pomocou pre životné prostredie je, keď obmedzíme používanie plastov. Stačí začať aj malými zmenami
Napríklad:
- nepoužívať jednorázové plastové obaly,
- nosiť si do obchodu vlastnú tašku a látkové vrecká na zeleninu, ovocie i pečivo,
- nepoužívať kozmetiku a drogériu, obsahujúcu mikroplasty,
- vyhýbať sa oblečeniu, ktoré obsahuje flitre, gombíky a iné ozdoby,
- nenosiť oblečenie zo syntetických materiálov, keďže pri praní sa uvoľňujú vlákna, ktoré obsahujú plast,
- používať vlastné nádoby na obedy, alebo si nosiť obedy z domu.
Existuje množstvo ďalších odporúčaní, ako žiť život bez zbytočného odpadu. Ak vám na životnom prostredí, zdraví zvierat, rastlín a vašom vlastnom zdraví záleží, určite prehodnoťte svoje zvyky a zamyslite sa nad tým, ako znížiť svoj podiel na odpade.
Zdroje:
Ako sa mikroplasty dostávajú do potravy
