Vegánske hody

Tofu je populárnou potravinou so širokou škálou zdravotných benefitov už s dvetisícročnou históriou. Stále však treba objasniť niektoré bežné mýty a mylné predstavy o výrobe, konzumácii a výžive tofu. Prečo má vôbec tofú zlú povesť? Spoločne sa pozrieme na najčastejšie mýty – a zbúrame ich.

Mýtus č. 3: Je všetko tofu geneticky modifikované?

Podľa Správy potravín a liečiv (Food and Drug Administration, FDA) bolo zo všetkých semien zasadených v USA v roku 2018 geneticky modifikovaných až 94%. Aj keď je veľká časť globálneho výťažku sóje GMO, existuje len málo priamych dôkazov, ktoré by naznačovali, že geneticky modifikované potraviny sú škodlivé pre ľudí, ktorí ich konzumujú. Táto téma však ostáva kontroverzná a niektorí ľudia sa pri každej možnej príležitosti vyhnú konzumácii geneticky modifikovaných potravín. Ako už však vysvetľoval Mýtus č. 1, väčšinu týchto plodín spotrebujú práve hospodárske zvieratá.

Našťastie, aj sójové výrobky bez GMO sú široko dostupné, vrátane mnohých jasne označených typov sójového mlieka, tempehu a tofu. Mnohé z najpopulárnejších značiek sú certifikované ako organické a sú tak zreteľne označené. Z bežne dostupných slovenských značiek by sme mohli spomenúť Lunter alebo Sojaprodukt, z ktorých obe na výrobu tofu používajú výhradne iba geneticky nemodifikovanú sóju. Okrem toho naši výrobcovia bežne nepoužívajú sóju amerického pôvodu. Práve naopak, väčšina u nás dostupných sójových produktov sa vyrába zo sóje vypestovanej na Slovensku, alebo inde v Európe.

Mýtus č. 4: Spôsobuje tofu hormonálnu nerovnováhu?

Sója obsahuje vysokú koncentráciu fytoestrogénov (izoflavónov), ktoré sú typom rastlinného estrogénu. Napriek tomu, že majú izoflavóny podobnú funkciu ako ľudský estrogén, má oveľa slabšie účinky. Z toho dôvodu existovali určité obavy, že významná konzumácia sóje môže mať vplyv na funkciu štítnej žľazy. Rastúci počet výskumov však ukazuje, že to tak nie je.

Podľa štúdie zverejnenej Národným centrom pre biotechnologické informácie a Pub Med sa sójovým výrobkom nemusia vyhýbať ani dospelí so zníženou funkciou štítnej žľazy. Zistilo sa však, že spotrebitelia sójových potravín sa musia „ubezpečiť, že ich príjem jódu je dostatočný“, aby sa zabezpečila účinná absorpcia. Obsah izoflavónu v tofu tiež spôsobil špekulácie o zmenených pohlavných hormónoch, najmä o zníženom testosteróne. Avšak výskum všeobecne naznačuje, že ani sójový proteín, ani doplnky izoflavónu nemajú negatívny vplyv na hladinu testosterónu u ľudí.

Nedávna štúdia „nezistila žiadny rozdiel“ medzi tými, ktorí jedli mäso, a tými, ktorí dodržiavali rastlinnú stravu, a naznačili, že konzumácia sóje nemá negatívny vplyv ani na plodnosť ani na pohlavné hormóny.

Mýtus č. 5: Môže tofu zvyšovať riziko rakoviny?

Obsah izoflavónu v tofu tiež vyvolal obavy, že nadmerná konzumácia môže zvýšiť riziko určitých druhov rakoviny, obzvlášť rakoviny prsníka. Štúdie však ukazujú, že celoživotná diéta, ktorá obsahuje množstvo sójových potravín, môže v skutočnosti riziko rakoviny prsníka znížiť.

Niekoľko štúdií tiež naznačuje, že sójové výrobky môžu znižovať riziko rakoviny prostaty a vaječníkov. Japonská štúdia, ktorá zahŕňala 64 327 žien, zistila, že vysoká konzumácia tofu môže pomôcť chrániť pred rakovinou vaječníkov. V ázijských krajinách, kde je spotreba sóje obzvlášť vysoká, je údajne menej prípadov rakoviny prsníka a čriev, osteoporózy a srdcových problémov než v západných krajinách. Štúdia z roku 2012 uvádza, že vyššia konzumácia sóje môže súvisieť s o 30% nižším rizikom vzniku rakoviny prsníka u ázijských žien. Ďalšia štúdia zverejnená v roku 2014 zistila, že konzumácia sóje nemala pozitívny ani negatívny vplyv na riziko rakoviny prsníka u žien zo západných krajín.

Pre Vegánske hody spracovala Katarína Hrouzková. 

Staňte sa aj vy srdcom vegánskeho hnutia a pomôžte nám pripravovať viac zaujímavých článkov!