Vegánska strava vytvára dva a pol krát menej skleníkových plynov ako mäsitá strava, typická pre západné spoločnosti. Prechodom na vegánsku stravu tak môže každý človek ušetriť viac ako jeden a pol tony skleníkových plynov ročne.
K takýmto záverom prišiel vo svojej štúdii Peter Scarborough so svojim výskumným tímom, ktorý porovnával emisie skleníkových plynov podľa toho, akým spôsobom sa ľudia stravujú. Porovnávali stravovanie 65 000 účastníkov a účastníčok výskumu z Veľkej Británie, pričom sa ho zúčastnili ľudia s rôznymi stravovacími návykmi. Do štúdie tak boli zaradení ľudia s vysokým podielom mäsa v jedálničku, so stredne vysokým podielom mäsa, s nízkym podielom mäsa, ľudia jedávajúci ryby, vegetariáni a vegáni.
Priepastné rozdiely
Súčasťou štúdie sú aj prepočty množstva skleníkových plynov, rátaných v ekvivalente CO2. Obrovský rozdiel v tvorbe emisií je zreteľný už na prvý pohľad. Na jeden kilogram hovädzieho mäsa vznikne 68,8 kg skleníkových plynov (prerátaných na 1 kg CO2e). Pri baraniom a kozom mäse to je 64,2 kg, pri živočíšnych tukoch 40,1 kg, pri bravčovom mäse 7,9 kg a pri hydine 5,4 kg. Na druhej strane, výroba 1 kg ovocia vytvorí len 0,9 kg skleníkových plynov, paradajky 1,5 kg, obilniny 1,8 kg, zelenina 2,2 kg, strukoviny 3,5 kg a ryža 3,9 kg. Zo štúdie tak vyplynulo, že ľudia s vysokým podielom mäsa vo svojom jedálničku vyprodukujú denne až 7,19 kilogramov skleníkových plynov, zatiaľ čo ľudia stravujúci sa vegánsky, ich vyprodukujú za deň iba 2,89 kilogramu. Medzi hlavné závery štúdie tak patrilo zistenie, že vegánska strava vyprodukuje až 2,5 krát menej skleníkových plynov, ako vysoko mäsitá strava, typická pre západné spoločnosti. Čo to ale v skutočnosti znamená?
Do Tokia a späť
Vyprodukovať prechodom na vegánsku stravu za rok 2,5 krát menej skleníkových plynov, znamená podľa autorov ušetriť 1560 kg ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2e). Zhruba jeden a pol tony skleníkových plynov, ktoré ušetríte vyradením živočíšnych produktov zo svojho jedálnička. To sa ale pohybujeme ešte stále v celkom abstraktnej rovine. Pozrime sa teda, koľko približne ušetríme emisií v praxi:
- 10 000 km najazdených na 10 ročnej Škode Octavia.
- 15 000 km najazdených na malom skútri.
- 18 000 km letu dopravným lietadlom (spiatočný let Bratislava – Tokio).
- 50 000 km precestovaných medzimestským autobusom.
- 130 000 km precestovaných medzinárodným vlakom
- 6 mesačná prevádzka priemernej slovenskej domácnosti s elektrickým kúrením a ohrevom vody
Ako môžeme vidieť, nejedná sa vôbec o malé čísla a pre mnohých ľudí priam nepredstaviteľné ciele, ako napríklad najazdiť za rok autom o 10 000 km menej. Pri tom rovnako dôležité výsledky a veľké kroky k obmedzeniu produkcie skleníkových plynov a snahám o spomalenie, či zvrátenie klimatických zmien, je možné dosiahnuť aj pohodlnou a chutnou cestou v podobe zmien v stravovaní.
4,3 kilogramu už stojí za zamyslenie
Každý deň tak máme možnosť ušetriť približne 4,3 kilogramu skleníkových plynov, vyradením živočíšnych výrobkov zo svojho jedálnička. Vyberme si cestu udržateľnosti a prismejme tak svojim stravovaním k zachovaniu našej planéty pre ďalšie generácie. Toto rozhodnutie robíme pred každým svojim jedlom. Stačí sa rozhodnúť jesť pre lepší svet.
Pre viac informácií o dôsledkoch živočíšnej výroby, o vegánstve a o kampani #JemPreLepsiSvet, sledujte našu stránku www.veganskehody.sk
Použité zdroje:
http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10584-014-1169-1/fulltext.html
http://www.carbonfootprint.com/calculator.aspx
https://www.siea.sk/letaky/c-4499/ako-znizit-spotrebu-elektriny-v-domacnosti/
