V predchádzajúcom článku sme sa pozreli na to, koľko toho vlastne hospodárske zvieratá zjedia a koľko pôdy je na to potrebné. Teraz sa pozrieme na druhú stranu problému živočíšnej výroby – odpad.
Množstvo potravy, ktoré hospodárske zvieratá za svoj život skonzumujú, z nich nakoniec aj vyjde von, v podobe odpadu. A nejedná sa ani náznakom o malé množstvá. Bežná, približne 450 kg vážiaca krava, za deň vyprodukuje 22 – 27 kg hnoja. Farma s 1000 kravami tak za rok vyprodukuje viac ako 9500 ton hnoja – približne toľko ako menšie či stredne veľké mesto. Napríklad mliečna farma s 2500 kravami vyprodukuje toľko odpadu ako mesto so 411 000 obyvateľmi – teda mesto veľké ako Bratislava.
Desiatky miliárd ton ročne
Štúdia Agentúry na ochranu životného prostredia USA (US EPA) priniesla porovnanie tvorby odpadu rôznych druhov hospodárskych zvierat a ľudí – v prepočte na 450 kg živej váhy. Ten potom prerátala na farmu s tisíckou takýchto zvierat. Najviac odpadu tak vyprodukovali kravy chované na mlieko – 15 000 ton odpadu ročne. Hneď za ním sa umiestnili ošípané – 14 500 ton odpadu ročne, nasledované broilerovými sliepkami s 14 000 tonami a hovädzím dobytkom s 10 500 tonami ročne. Pre porovnanie, ľudia v takomto objeme vyprodukujú ročne iba 611 ton odpadu. Mliečna farma s tisíckou kráv, tak vytvorí toľko odpadu, ako mesto so 164 500 obyvateľmi. Keď si do tejto rovnice pridáme skutočné počty hospodárskych zvierat vo svete, dostali by sme sa k astronomickým číslam. Len v roku 2013 ľudia vo svete vychovali viac ako 1,66 miliardy kráv, 2,13 miliardy oviec a kôz, 0,98 miliardy prasiat a 22,9 miliardy sliepok. V tomto bode sa tak dostávame desiatkam až stovkám miliárd ton odpadu ročne.
Najväčší znečisťovateľ
Tu sa opäť otvára problém znečistenia, ktorý sme rozoberali v článku o spotrebe vody. Odpad vytvorený veľkochovmi, ale aj zvieratami vo voľnom výbehu zo sebou nesie mnohé riziká, ktoré sú prítomné aj v prípade odborného hospodárenia s týmto odpadom. Podľa správy Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo OSN (FAO) z roku 2006, je živočíšna výroba zároveň aj jedným z najväčších znečisťovateľov vody. V USA sa chovu dobytka prisudzuje 55% erózie pôdy, 32% znečistenia vody dusíkom a 33% fosforom. Taktiež sa významne podieľa na znečistení vody pesticídmi (37% pesticídov využitých v USA), antibiotikami (50% antibiotík použitých v USA) a ťažkými kovmi. US EPA dodáva aj riziká spojené s kovmi, ktoré sa v stopových množstvách pridávajú do krmiva pre hydinu a ošípané na stimuláciu rastu. V neposlednom rade spomínajú riziká spojené s mikroorganizmami, ktoré pri vyplavení z pôdy môžu infikovať zdroje pitnej vody a majú na svedomí viacero vypuknutí ochorení.
Aj napriek tomu, že väčšina zvieracieho odpadu sa dá zúžitkovať ako hnojivo, tento odpad vo svojom monumentálnom množstve tvorí veľké riziko pre životné prostredie. O kontaminácie spodných vôd pri nesprávnom uskladnení, jeho nevhodnom zúžitkovaní a dávkovaní, až po jeho bežné využitie v poľnohospodárstve, kedy so sebou prináša obdobné riziká. Správa FAO zdôrazňuje, že znečisťovanie je v tomto prípade roztrúsený a stupňujúci sa proces, takže jeho dopady na ekosystémy sú často krát nespozorovateľné, až kým sa nestanú závažnými. Z rovnakých dôvodov je aj kontrola tohto znečisťovania extrémne ťažká. Jeden z príkladov rizík takéhoto znečistenia priniesli koncom minulého roka dokumentaristi mapujúci prasačie farmy v USA a ich obrovské lagúny s prasačími výkalmi. Tie sú potom rozprašované na okolitú pôdu. Aj kvôli podobným praktikám zavádza Nemecko vysoké pokuty za prekročenie maximálnej úrovne hnojenia.
Ale čo bez hnoja?
Naskytá sa tu ale samozrejmá otázka, čo by sa stalo s poľnohospodárstvom, keby sme nemali k dispozícii toľko hnojiva? Vzhľadom na to, že živočíšna výroba sama o sebe zaberá tretinu poľnohospodárskej pôdy sveta a na jeho zásobovaní energiou sa podieľa len 17% percentami, poľnohospodárstvo by malo o časť problému menej. Veľká časť jeho produkcie sa totiž stratí práve v neefektívnej živočíšnej výrobe. S odpadnutím živočíšnej výroby by sa tak znížila celková potreba poľnohospodárskej pôdy a teda by sa aj znížila potreba hnojív. Zároveň sa však otvára otázka hospodárenia a zhodnotenia ľudského odpadu, ktorý je posledným článkom reťazca živín v ľudskom stravovaní.
Stojíme tak pred rozhodnutím, ktoré robíme pri každom jedle. Rozhodujeme sa, či budeme naďalej podporovať rast neefektívneho hospodárenia so svetovými zdrojmi potravy, tlačiť na rozmach pastvín na úkor pralesov a prehlbovať znečistenie vôd a pôd odpadom, ktorý toto odvetvie vytvára. Je čas rozhodnúť pre udržateľné riešenia, čas rozhodnúť sa vyradiť zo svojho jedálnička živočíšne produkty. Je čas, rozhodnúť sa jesť pre lepší svet.
Pre viac informácií o dôsledkoch živočíšnej výroby, o vegánstve a o kampani #JemPreLepsiSvet, sledujte našu stránku www.veganskehody.sk
Použité zdroje:
http://nepis.epa.gov/Adobe/PDF/901V0100.pdf
http://faostat3.fao.org/browse/Q/QA/E
ftp://ftp.fao.org/docrep/fao/010/a0701e/a0701e.pdf
http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/polnohospodarstvo–hrozba-pre-zivotne-prostredie-023602
